ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU podľa Občianskeho zákonníka

Ste povinný nahradiť škodu?


Tento príspevok približuje základnú právnu úpravu náhrady škody obsiahnutú v Občianskom zákonníku.


Zákonná úprava

§ 420 OZ

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti vyplývajúcej buď zo zmluvy alebo priamo zo zákona. Zodpovednosť za škodu spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku (sankcie) pre osobu, ktorá porušila pôvodnú právnu povinnosť.

Na to, aby ste niesli zodpovednosť za škodu, musí poškodený preukázať, že:

• došlo k vzniku škody
• došlo k porušeniu povinnosti škodcu stanovenej buď zákonom alebo zmluvou
• je tu príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody.

Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonník vyžaduje zavinenie. Zavinením sa rozumie buď úmysel škodu spôsobiť (vedeli ste, že môžete spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobíte, boli ste s tým uzrozumení), alebo aspoň nedbanlivosť (nechceli ste spôsobiť škodu, avšak vedeli ste, že ju môžete spôsobiť a bez primeraných dôvodov ste sa spoliehali, že ju nespôsobíte alebo ste o tom, že škodu môžete spôsobiť vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mali alebo vedieť mohli).

Ako škodca tak budete musieť preukázať buď že škoda nevznikla, že ste žiadnu povinnosť neporušili, že tu nie je príčinná súvislosť alebo že škoda vznikla bez Vášho zavinenia.

ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKU - ZMLUVNÁ POKUTA

Máte pochybnosti, či druhá zmluvná strana dodrží povinnosti, na ktorých ste sa v zmluve dohodli?


Tento príspevok stručne približuje, aké právne inštitúty je možné využiť na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich Vašim zmluvným partnerom z uzatvorených zmlúv.


Zákonom upravené inštitúty zabezpečenia záväzkov sú napríklad:

• zmluvná pokuta
• ručenie
• záložná zmluva
• zabezpečovací prevod práva
• zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
• zloženie zábezpeky
• uznanie dlhu

Zmluvná pokuta predstavuje dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší - a to bez ohľadu na to, či týmto porušením bola spôsobená škoda - je povinný druhej zmluvnej strane zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

Dohody o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí byť jednoznačne určená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je možné požadovať zmluvnú pokutu a musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob, akým má byť výška zmluvnej pokuty určená.

Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom ani Obchodnom zákonníku upravená a nie je ani ustanovený spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty môže:

• byť určená ako pevná čiastka: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- €";
• byť určená percentom z inej dohodnutej čiastky: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3 % z hodnoty dodaného tovaru";
• byť závislá od doby porušenia:  "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania s plnením uvedenej povinnosti";
• byť stupňovaná: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania po dobu prvých tridsiatich dní omeškania a vo výške 50,- za každý nasledujúci aj začatý deň omeškania".

Občiansky ani Obchodný zákonník neustanovujú ani maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Mala by však byť dohodnutá v primeranej výške, ktorá by zodpovedala významu a hodnote zabezpečovaného záväzku, prípadne škody, ktorá by jeho porušením hrozila. V súčasnosti už občianskoprávna úprava umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je v niektorých ohľadoch iná než v Občianskom zákonníku. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda je založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Z povahy tejto obchodnoprávnej úpravy teda vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu dokonca aj vtedy, keď k porušeniu povinnosti došlo od vôle konajúceho nezávislými, nepredvídateľnými a neprekonateľnými okolnosťami. Toto ustanovenie (§ 300 Obchodného zákonníka) je však možné dohodou vylúčiť.

 

SPOLOČNÉ ZÁVÄZKY A SPOLOČNÉ PRÁVA

Všeobecná právna úprava spoločných záväzkov a spoločných práv je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 511 - 515). Obchodný zákonník túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa (§293 - 296) s tým, že pre tie otázky ktoré Obchodný zákonník neupravuje, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

 

Spoločným záväzkom je taký záväzok, pri ktorom na jednej strane alebo na obidvoch stranách vystupuje viacero účastníkov, t.j. v prípade viacerých dlžníkov sa jedná o spoločný záväzok a v prípade viacerých veriteľov o spoločné právo.

 

Solidárne záväzky

 

Solidárne záväzky sú záväzky, pri ktorých môže pohľadávku uplatniť jeden z viacerých veriteľov, absorbujúc tým oprávnenia ostatných veriteľov, resp. dlh môže  splniť jeden z dlžníkov, absorbujúc tak povinnosti ostatných dlžníkov.

• Aktívna solidarita je solidarita na strane veriteľov, teda solidárna pohľadávka.  Pri solidarite veriteľov je každý spoluveriteľ oprávnený požadovať a povinný prijať celé splnenie pohľadávky a jej splnením dlh voči všetkým veriteľom zanikne.
• Pasívna solidarita je solidarita na strane dlžníkov, teda solidarita dlhu. Každý dlžník je zaviazaný na to isté plnenie tak, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splnil, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov.

V obchodnoprávnych vzťahoch platí prezumovaná (predpokladaná) solidarita, t.j. v prípade, že je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá že sú zaviazané spoločne a nerozdielne (§293 Obchodného zákonníka).

 

Nedeliteľné záväzky

 

Nedeliteľné záväzky spočívajú v nedeliteľnosti predmetu plnenia, ktorá spája povinnosť viacerých dlžníkov alebo oprávnenie viacerých veriteľov.

 

Nedeliteľnosť plnenia môže byť daná samotnou podstatou predmetu plnenia (napr. zhotovenie obrazu) alebo záväzok vznikol ako nedeliteľný.

 

Rozlišujeme:

• Nedeliteľné pasívne záväzky, kde je viacero subjektov na strane dlžníka. Záväzok možno splniť len súčinnosťou všetkých dlžníkov (napr. vystúpenie kvartetu). Veriteľ nemôže požadovať plnenie len od jedného dlžníka, ale je oprávnený požadovať plnenie súčasne od všetkých spoludlžníkov.
• Nedeliteľné aktívne záväzky, kde je viacero subjektov na strane veriteľov. 

Deliteľné záväzky

V tomto prípade platí, že veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku voči viacerým dlžníkom tak, že od každého z nich požaduje, aby splnil svoj podiel. Každý z viacerých veriteľov môže požadovať len splnenie jeho podielu.

V obchodnom práve platí pri deliteľných záväzkoch princíp solidarity spoludlžníkov (§ 293 Obchodného zákonníka). Preto ak strany chcú, aby dlžníci neboli na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, musia v zmluve jednoznačne vyjadriť, že každý spoludlžník je viazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že spoludlžníci sú zaviazaní rovným dielom (§ 294 Obchodného zákonníka).

Právna úprava

Občiansky zákonník

§ 511

(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

§512

(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.

§ 513

Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

§ 514

Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

§ 515

(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.

(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.

Obchodný zákonník

§ 293

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

§ 294

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

§ 295

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

§ 296

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.