ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKU - ZMLUVNÁ POKUTA

Máte pochybnosti, či druhá zmluvná strana dodrží povinnosti, na ktorých ste sa v zmluve dohodli?


Tento príspevok stručne približuje, aké právne inštitúty je možné využiť na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich Vašim zmluvným partnerom z uzatvorených zmlúv.


Zákonom upravené inštitúty zabezpečenia záväzkov sú napríklad:

• zmluvná pokuta
• ručenie
• záložná zmluva
• zabezpečovací prevod práva
• zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
• zloženie zábezpeky
• uznanie dlhu

Zmluvná pokuta predstavuje dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší - a to bez ohľadu na to, či týmto porušením bola spôsobená škoda - je povinný druhej zmluvnej strane zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

Dohody o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí byť jednoznačne určená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je možné požadovať zmluvnú pokutu a musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob, akým má byť výška zmluvnej pokuty určená.

Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom ani Obchodnom zákonníku upravená a nie je ani ustanovený spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty môže:

• byť určená ako pevná čiastka: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- €";
• byť určená percentom z inej dohodnutej čiastky: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3 % z hodnoty dodaného tovaru";
• byť závislá od doby porušenia:  "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania s plnením uvedenej povinnosti";
• byť stupňovaná: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania po dobu prvých tridsiatich dní omeškania a vo výške 50,- za každý nasledujúci aj začatý deň omeškania".

Občiansky ani Obchodný zákonník neustanovujú ani maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Mala by však byť dohodnutá v primeranej výške, ktorá by zodpovedala významu a hodnote zabezpečovaného záväzku, prípadne škody, ktorá by jeho porušením hrozila. V súčasnosti už občianskoprávna úprava umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je v niektorých ohľadoch iná než v Občianskom zákonníku. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda je založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Z povahy tejto obchodnoprávnej úpravy teda vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu dokonca aj vtedy, keď k porušeniu povinnosti došlo od vôle konajúceho nezávislými, nepredvídateľnými a neprekonateľnými okolnosťami. Toto ustanovenie (§ 300 Obchodného zákonníka) je však možné dohodou vylúčiť.