ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU podľa Občianskeho zákonníka

Ste povinný nahradiť škodu?


Tento príspevok približuje základnú právnu úpravu náhrady škody obsiahnutú v Občianskom zákonníku.


Zákonná úprava

§ 420 OZ

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti vyplývajúcej buď zo zmluvy alebo priamo zo zákona. Zodpovednosť za škodu spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku (sankcie) pre osobu, ktorá porušila pôvodnú právnu povinnosť.

Na to, aby ste niesli zodpovednosť za škodu, musí poškodený preukázať, že:

• došlo k vzniku škody
• došlo k porušeniu povinnosti škodcu stanovenej buď zákonom alebo zmluvou
• je tu príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody.

Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonník vyžaduje zavinenie. Zavinením sa rozumie buď úmysel škodu spôsobiť (vedeli ste, že môžete spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobíte, boli ste s tým uzrozumení), alebo aspoň nedbanlivosť (nechceli ste spôsobiť škodu, avšak vedeli ste, že ju môžete spôsobiť a bez primeraných dôvodov ste sa spoliehali, že ju nespôsobíte alebo ste o tom, že škodu môžete spôsobiť vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mali alebo vedieť mohli).

Ako škodca tak budete musieť preukázať buď že škoda nevznikla, že ste žiadnu povinnosť neporušili, že tu nie je príčinná súvislosť alebo že škoda vznikla bez Vášho zavinenia.

ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKU - ZMLUVNÁ POKUTA

Máte pochybnosti, či druhá zmluvná strana dodrží povinnosti, na ktorých ste sa v zmluve dohodli?


Tento príspevok stručne približuje, aké právne inštitúty je možné využiť na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich Vašim zmluvným partnerom z uzatvorených zmlúv.


Zákonom upravené inštitúty zabezpečenia záväzkov sú napríklad:

• zmluvná pokuta
• ručenie
• záložná zmluva
• zabezpečovací prevod práva
• zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
• zloženie zábezpeky
• uznanie dlhu

Zmluvná pokuta predstavuje dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší - a to bez ohľadu na to, či týmto porušením bola spôsobená škoda - je povinný druhej zmluvnej strane zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

Dohody o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí byť jednoznačne určená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je možné požadovať zmluvnú pokutu a musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob, akým má byť výška zmluvnej pokuty určená.

Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom ani Obchodnom zákonníku upravená a nie je ani ustanovený spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty môže:

• byť určená ako pevná čiastka: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- €";
• byť určená percentom z inej dohodnutej čiastky: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3 % z hodnoty dodaného tovaru";
• byť závislá od doby porušenia:  "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania s plnením uvedenej povinnosti";
• byť stupňovaná: "V prípade porušenia v tomto odseku uvedenej povinnosti je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 30,- € za každý aj začatý deň omeškania po dobu prvých tridsiatich dní omeškania a vo výške 50,- za každý nasledujúci aj začatý deň omeškania".

Občiansky ani Obchodný zákonník neustanovujú ani maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Mala by však byť dohodnutá v primeranej výške, ktorá by zodpovedala významu a hodnote zabezpečovaného záväzku, prípadne škody, ktorá by jeho porušením hrozila. V súčasnosti už občianskoprávna úprava umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je v niektorých ohľadoch iná než v Občianskom zákonníku. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda je založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Z povahy tejto obchodnoprávnej úpravy teda vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu dokonca aj vtedy, keď k porušeniu povinnosti došlo od vôle konajúceho nezávislými, nepredvídateľnými a neprekonateľnými okolnosťami. Toto ustanovenie (§ 300 Obchodného zákonníka) je však možné dohodou vylúčiť.

 

SPOLOČNÉ ZÁVÄZKY A SPOLOČNÉ PRÁVA

Všeobecná právna úprava spoločných záväzkov a spoločných práv je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 511 - 515). Obchodný zákonník túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa (§293 - 296) s tým, že pre tie otázky ktoré Obchodný zákonník neupravuje, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

 

Spoločným záväzkom je taký záväzok, pri ktorom na jednej strane alebo na obidvoch stranách vystupuje viacero účastníkov, t.j. v prípade viacerých dlžníkov sa jedná o spoločný záväzok a v prípade viacerých veriteľov o spoločné právo.

 

Solidárne záväzky

 

Solidárne záväzky sú záväzky, pri ktorých môže pohľadávku uplatniť jeden z viacerých veriteľov, absorbujúc tým oprávnenia ostatných veriteľov, resp. dlh môže  splniť jeden z dlžníkov, absorbujúc tak povinnosti ostatných dlžníkov.

• Aktívna solidarita je solidarita na strane veriteľov, teda solidárna pohľadávka.  Pri solidarite veriteľov je každý spoluveriteľ oprávnený požadovať a povinný prijať celé splnenie pohľadávky a jej splnením dlh voči všetkým veriteľom zanikne.
• Pasívna solidarita je solidarita na strane dlžníkov, teda solidarita dlhu. Každý dlžník je zaviazaný na to isté plnenie tak, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splnil, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov.

V obchodnoprávnych vzťahoch platí prezumovaná (predpokladaná) solidarita, t.j. v prípade, že je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá že sú zaviazané spoločne a nerozdielne (§293 Obchodného zákonníka).

 

Nedeliteľné záväzky

 

Nedeliteľné záväzky spočívajú v nedeliteľnosti predmetu plnenia, ktorá spája povinnosť viacerých dlžníkov alebo oprávnenie viacerých veriteľov.

 

Nedeliteľnosť plnenia môže byť daná samotnou podstatou predmetu plnenia (napr. zhotovenie obrazu) alebo záväzok vznikol ako nedeliteľný.

 

Rozlišujeme:

• Nedeliteľné pasívne záväzky, kde je viacero subjektov na strane dlžníka. Záväzok možno splniť len súčinnosťou všetkých dlžníkov (napr. vystúpenie kvartetu). Veriteľ nemôže požadovať plnenie len od jedného dlžníka, ale je oprávnený požadovať plnenie súčasne od všetkých spoludlžníkov.
• Nedeliteľné aktívne záväzky, kde je viacero subjektov na strane veriteľov. 

Deliteľné záväzky

V tomto prípade platí, že veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku voči viacerým dlžníkom tak, že od každého z nich požaduje, aby splnil svoj podiel. Každý z viacerých veriteľov môže požadovať len splnenie jeho podielu.

V obchodnom práve platí pri deliteľných záväzkoch princíp solidarity spoludlžníkov (§ 293 Obchodného zákonníka). Preto ak strany chcú, aby dlžníci neboli na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, musia v zmluve jednoznačne vyjadriť, že každý spoludlžník je viazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že spoludlžníci sú zaviazaní rovným dielom (§ 294 Obchodného zákonníka).

Právna úprava

Občiansky zákonník

§ 511

(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

§512

(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.

§ 513

Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

§ 514

Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

§ 515

(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.

(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.

Obchodný zákonník

§ 293

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

§ 294

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

§ 295

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

§ 296

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.

ZMENKY - súdne konanie

Chcete si práva zo zmenky uplatniť na súde? Tento príspevok Vám priblíži úpravu súdneho konania o zaplatenie zmenkovej sumy.

Pred podaním návrhu je potrebné preštudovať si zákon č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, v platnom znení a Občiansky súdny poriadok, predovšetkým ustanovenia § 175, ktoré upravuje vydanie zmenkového a šekového platobného rozkazu.

Právna úprava zmenkového platobného rozkazu:

§ 175

(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

(2) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

(3) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.

(4) Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

(5) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

(6) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť.

(7) Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

(8) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.

(9) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list, o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.

 

Príslušnosť súdu

Druhým krokom je určenie, na ktorý súd je potrebné návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podať.

Základným pravidlom pre určenie príslušnosti súdu je, že príslušným je súd, v obvode ktorého má odporca sídlo, miesto podnikania alebo trvalý pobyt.

Na konanie o zaplatenie zmenkovej sumy sa ďalej aplikuje tiež ust. § 87 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu možné podať tiež na súde, v ktorého obvode je platobné miesto zmenky.

Ako navrhovateľ sa teda môžete rozhodnúť, či návrh podáte na súde, v obvode ktorého má zmenkový dlžník svoje sídlo/miesto podnikania/trvalý pobyt, alebo na súde, v obvode ktorého sa nachádza platobné miesto zmenky.

 

ZMENKY

Zmenka je  listina – cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Má teda formu obligácie – záväzku.

 

Zmenka je cenný papier na rad obsahujúci platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť sumu zmenky.

 

Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier. Je to typický zákonný ordre papier, musí byť vydaný v prospech individuálnej osoby. Je to zároveň abstraktný cenný papier, nemusí byť uvedený dôvod záväzku.

 

V prípade zmenky neprichádza do úvahy nepeňažné plnenie.

 

Zmenka má úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.

 

Právna úprava zmeniek je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, v platnom znení, ktorý sa ako špeciálny zákon aplikuje pred Občianskym (na vzťah medzi nepodnikateľmi) alebo Obchodným zákonníkom (na vzťah medzi podnikateľmi).

 

Zmenka musí obsahovať tieto náležitosti:

1. slovo zmenka v texte listiny v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu

3. meno koho, kto má zaplatiť

4. dátum splatnosti

5. miesto, kde má byť zmenka zaplatená

6. meno toho, komu alebo na koho rad má byť zmenka vyplatená

7. dátum a miesto vystavenia zmenky

8. podpis vystavovateľa.

 

V súvislosti so zmenkami sa používa pojem tzv. zmenkovej prísnosti, a zahrňuje formálnu prísnosť, čo bezpodmienečnú povinnosť dodržať zákonom predpísanú formu zmenky a procesnú prísnosť zmenky, čo znamená, že súd rozhoduje v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu zmenkovým platobným rozkazom. Podmienkou vydania rozkazu je, aby veriteľ predložil prvopis zmenky, ktorým je aj rovnopis zmenky. V návrhu musí veriteľ požadovať vydanie platobného rozkazu. Ak sú splnené podmienky, sudca vydá platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviaže, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania prípadne aby do troch dní podal proti platobnému rozkazu námietky s odôvodnením. Zmenkový a platobný rozkaz je potrebné doručiť do vlastných rúk. Podaním námietok sa platobný rozkaz neruší ale odkladá sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Sudca nariadi pojednávanie. V rozsudku súd rozhodne, či už vydaný platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo ho zrušuje a v akom rozsahu ho zrušuje.

 

Príslušným súdom je okrem všeobecného súdu tiež súd v obvode ktorého sa nachádza platobné miesto zo zmenky alebo šeku.

 

Rozlišujeme niekoľko druhov zmeniek:

 

Podľa účelu:

1/ obchodné zmenky - vznikajú na základe pohybu tovarov. Sú nástrojom platenia pri obchodných operáciách

2/ finančné zmenky - používajú sa pri vyrovnávaní finančných záväzkov.

 

Podľa toho, kto zmenku vystavuje:

1/ vlastná zmenka (sólozmenka) - vystavovateľ zmenky je zároveň zmenkový dlžník, takže na zmenke vystupujú len dve osoby (vystavovateľ a zmenkový veriteľ). Zmenka obsahuje sľub vystavovateľa zaplatiť potvrdený jeho podpisom.

2/ cudzia zmenka (tratta) - vystavovateľ zmenky vydá zmenkový príkaz dlžníkovi, ktorý je mu dlžný z inej transakcie, aby zaplatil majiteľovi zmenku, takže na zmenke vystupujú tri osoby (vystavovateľ, zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ).

3/ cudzia zmenka na rad - špeciálny prípad cudzej zmenky, keď vystavovateľ je zároveň zmenkový veriteľ, takže na zmenke vystupujú len dve osoby (vystavovateľ a zmenkový dlžník).

 

V závislosti na druhu vystavenej zmenky rozlišujeme následne hlavných a vedľajších dlžníkov nasledovne:

 

Pri cudzej zmenke sú:

• hlavní dlžníci - akceptant a avalista
• vedľajší dlžníci - vystaviteľ, indosanti a ich avalisti

Pri vlastnej zmenke sú:

• hlavní dlžníci - vystaviteľ a avalista
• vedľajší dlžníci - indosanti a ich avalisti

 

Podľa termínu splatnosti:

1/ zmenky s pevným termínom splatnosti (napr. „25.02.2015“)

2/ zmenky splatné pri predložení (na videnie, vista) (napr. „pri predložení uhraďte/uhradím“)

3/ zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (lehotová vista zmenka) (napr. „po uplynutí 30 dní od predloženia“)

4/ zmenky splatné za určitú dobu od vystavenia (datto zmenka) (napr. „po uplynutí 90 dní odo dňa vystavenia uhraďte/uhradím“)

 

Označenie subjektov vystupujúcich v zmenkovom právnom vzťahu:

 

Remitent - prvý majiteľ zmenky - ten komu alebo na koho rad sa má platiť, označenie prvého zmenkového veriteľa., prvý nadobúdateľ zmenky.

Zmenečník  - osoba označená vystaviteľom cudzej zmenky, ktorá má zmenku zaplatiť

Oprávnený majiteľ - buď prvý nadobúdateľ, alebo ten, kto sa preukáže nepretržitým radom indosamentov.

Aval - zmenkový ručiteľ, druhý priamy dlžník

 

Vlastná zmenka

Pri vlastnej zmenke je vystaviteľ zmenkovým dlžníkom a veriteľ je remitentom, teda osoba v prospech koho bola zmenky vystavená a odovzdaná. Tu splýva osoba vystaviteľa a zmenečníka.

 

Cudzia zmenka

Pri cudzej zmenke vystaviteľ určuje tretiu osobu = zmenečníka, aby osobe oprávnenej zo zmenky, ktorá je jej prvým nadobúdateľom a v prospech ktorej bola vystavená = remitentovi, zaplatil sumu. Zmenečník sa stáva zmenkovým dlžníkom až akceptovaním zmenky. V prípade neakceptovania alebo neprijatia zmenky zmenečníkom je zo zmenky zaviazaný voči remitentovi vystaviteľ.

Vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky vtedy ak:

1. zmenka nebola akceptovaná zmenčníkom, bola protestovaná, majiteľ zmenky môže regresným nárokom vymáhať od vystaviteľa sumu zmenky, úroky, náklady protestu, oznamovacie náklady a províziu.
2. zmenku zmenečník akcetoval, ale odmietol ju zaplatiť

Trata - cudzia zmenky

Trasant  - vystaviteľ zmenky, zmenkový veriteľ, ten kto zmenku vydal

Trasát - zmenkový dlžník - ten, kto má zmenku zaplatiť

 

ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE – OBČIANSKY VS. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK

Zmluva o budúcej zmluve je právny inštitút upravený Občianskym aj Obchodným zákonníkom.

 

§ 50a Občianskeho zákonníka

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

 

§§ 289 až 292 Obchodného zákonníka

§ 289

(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

 § 290

(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

 § 291

Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

 § 292

(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.

(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy ( § 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

 

Kedy sa na zmluvu o budúcej zmluve aplikuje Občiansky a kedy Obchodný zákonník?

Občiansky aj Obchodný zákonník obsahuje samostatnú úpravu zmluvy o budúcej zmluve, t. j. obchodnoprávnu úpravu nie je možné vnímať ako doplnenie občianskoprávnej úpravy.

Určenie, ktorým režimom sa bude konkrétna zmluva o zmluve budúcej riadiť je dôležité predovšetkým z pohľadu dôsledkov pri porušení povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu.

Obchodnoprávna úprava sa aplikuje vždy, keď sa jedná o relatívny (právny vzťah medzi podnikateľmi alebo podnikateľom a subjektom verejného práva) alebo absolútny obchodný záväzkový vzťah (uvedený v ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Obchodnoprávna úprava sa v týchto vzťahoch uplatní aj v prípade, že medzi sebou uzatvárajú zmluvu, ktorá je upravená len Občianskym zákonníkom (napr. zmluva o prevode nehnuteľnosti alebo zmluva o pôžičke).

KEDY PÍSOMNÁ A KEDY ÚSTNA ZMLUVA?

Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán.

Zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov: z návrhu a z prijatia.

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Tá je však prelomená v prípadoch vyžadujúcich písomnú formu pre zmluvy:

a) o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia zmluva),

b) pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon, a to napr. buď prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr. zmluva o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva),

c) v prípade dohody účastníkov.

V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

V prípade nedodržania písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).