ZMENKY - súdne konanie

Chcete si práva zo zmenky uplatniť na súde? Tento príspevok Vám priblíži úpravu súdneho konania o zaplatenie zmenkovej sumy.

Pred podaním návrhu je potrebné preštudovať si zákon č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, v platnom znení a Občiansky súdny poriadok, predovšetkým ustanovenia § 175, ktoré upravuje vydanie zmenkového a šekového platobného rozkazu.

Právna úprava zmenkového platobného rozkazu:

§ 175

(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

(2) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

(3) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.

(4) Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

(5) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

(6) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť.

(7) Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

(8) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.

(9) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list, o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.

 

Príslušnosť súdu

Druhým krokom je určenie, na ktorý súd je potrebné návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podať.

Základným pravidlom pre určenie príslušnosti súdu je, že príslušným je súd, v obvode ktorého má odporca sídlo, miesto podnikania alebo trvalý pobyt.

Na konanie o zaplatenie zmenkovej sumy sa ďalej aplikuje tiež ust. § 87 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu možné podať tiež na súde, v ktorého obvode je platobné miesto zmenky.

Ako navrhovateľ sa teda môžete rozhodnúť, či návrh podáte na súde, v obvode ktorého má zmenkový dlžník svoje sídlo/miesto podnikania/trvalý pobyt, alebo na súde, v obvode ktorého sa nachádza platobné miesto zmenky.

 

ZMENKY

Zmenka je  listina – cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Má teda formu obligácie – záväzku.

 

Zmenka je cenný papier na rad obsahujúci platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť sumu zmenky.

 

Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier. Je to typický zákonný ordre papier, musí byť vydaný v prospech individuálnej osoby. Je to zároveň abstraktný cenný papier, nemusí byť uvedený dôvod záväzku.

 

V prípade zmenky neprichádza do úvahy nepeňažné plnenie.

 

Zmenka má úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.

 

Právna úprava zmeniek je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, v platnom znení, ktorý sa ako špeciálny zákon aplikuje pred Občianskym (na vzťah medzi nepodnikateľmi) alebo Obchodným zákonníkom (na vzťah medzi podnikateľmi).

 

Zmenka musí obsahovať tieto náležitosti:

1. slovo zmenka v texte listiny v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu

3. meno koho, kto má zaplatiť

4. dátum splatnosti

5. miesto, kde má byť zmenka zaplatená

6. meno toho, komu alebo na koho rad má byť zmenka vyplatená

7. dátum a miesto vystavenia zmenky

8. podpis vystavovateľa.

 

V súvislosti so zmenkami sa používa pojem tzv. zmenkovej prísnosti, a zahrňuje formálnu prísnosť, čo bezpodmienečnú povinnosť dodržať zákonom predpísanú formu zmenky a procesnú prísnosť zmenky, čo znamená, že súd rozhoduje v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu zmenkovým platobným rozkazom. Podmienkou vydania rozkazu je, aby veriteľ predložil prvopis zmenky, ktorým je aj rovnopis zmenky. V návrhu musí veriteľ požadovať vydanie platobného rozkazu. Ak sú splnené podmienky, sudca vydá platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviaže, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania prípadne aby do troch dní podal proti platobnému rozkazu námietky s odôvodnením. Zmenkový a platobný rozkaz je potrebné doručiť do vlastných rúk. Podaním námietok sa platobný rozkaz neruší ale odkladá sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Sudca nariadi pojednávanie. V rozsudku súd rozhodne, či už vydaný platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo ho zrušuje a v akom rozsahu ho zrušuje.

 

Príslušným súdom je okrem všeobecného súdu tiež súd v obvode ktorého sa nachádza platobné miesto zo zmenky alebo šeku.

 

Rozlišujeme niekoľko druhov zmeniek:

 

Podľa účelu:

1/ obchodné zmenky - vznikajú na základe pohybu tovarov. Sú nástrojom platenia pri obchodných operáciách

2/ finančné zmenky - používajú sa pri vyrovnávaní finančných záväzkov.

 

Podľa toho, kto zmenku vystavuje:

1/ vlastná zmenka (sólozmenka) - vystavovateľ zmenky je zároveň zmenkový dlžník, takže na zmenke vystupujú len dve osoby (vystavovateľ a zmenkový veriteľ). Zmenka obsahuje sľub vystavovateľa zaplatiť potvrdený jeho podpisom.

2/ cudzia zmenka (tratta) - vystavovateľ zmenky vydá zmenkový príkaz dlžníkovi, ktorý je mu dlžný z inej transakcie, aby zaplatil majiteľovi zmenku, takže na zmenke vystupujú tri osoby (vystavovateľ, zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ).

3/ cudzia zmenka na rad - špeciálny prípad cudzej zmenky, keď vystavovateľ je zároveň zmenkový veriteľ, takže na zmenke vystupujú len dve osoby (vystavovateľ a zmenkový dlžník).

 

V závislosti na druhu vystavenej zmenky rozlišujeme následne hlavných a vedľajších dlžníkov nasledovne:

 

Pri cudzej zmenke sú:

• hlavní dlžníci - akceptant a avalista
• vedľajší dlžníci - vystaviteľ, indosanti a ich avalisti

Pri vlastnej zmenke sú:

• hlavní dlžníci - vystaviteľ a avalista
• vedľajší dlžníci - indosanti a ich avalisti

 

Podľa termínu splatnosti:

1/ zmenky s pevným termínom splatnosti (napr. „25.02.2015“)

2/ zmenky splatné pri predložení (na videnie, vista) (napr. „pri predložení uhraďte/uhradím“)

3/ zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (lehotová vista zmenka) (napr. „po uplynutí 30 dní od predloženia“)

4/ zmenky splatné za určitú dobu od vystavenia (datto zmenka) (napr. „po uplynutí 90 dní odo dňa vystavenia uhraďte/uhradím“)

 

Označenie subjektov vystupujúcich v zmenkovom právnom vzťahu:

 

Remitent - prvý majiteľ zmenky - ten komu alebo na koho rad sa má platiť, označenie prvého zmenkového veriteľa., prvý nadobúdateľ zmenky.

Zmenečník  - osoba označená vystaviteľom cudzej zmenky, ktorá má zmenku zaplatiť

Oprávnený majiteľ - buď prvý nadobúdateľ, alebo ten, kto sa preukáže nepretržitým radom indosamentov.

Aval - zmenkový ručiteľ, druhý priamy dlžník

 

Vlastná zmenka

Pri vlastnej zmenke je vystaviteľ zmenkovým dlžníkom a veriteľ je remitentom, teda osoba v prospech koho bola zmenky vystavená a odovzdaná. Tu splýva osoba vystaviteľa a zmenečníka.

 

Cudzia zmenka

Pri cudzej zmenke vystaviteľ určuje tretiu osobu = zmenečníka, aby osobe oprávnenej zo zmenky, ktorá je jej prvým nadobúdateľom a v prospech ktorej bola vystavená = remitentovi, zaplatil sumu. Zmenečník sa stáva zmenkovým dlžníkom až akceptovaním zmenky. V prípade neakceptovania alebo neprijatia zmenky zmenečníkom je zo zmenky zaviazaný voči remitentovi vystaviteľ.

Vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky vtedy ak:

1. zmenka nebola akceptovaná zmenčníkom, bola protestovaná, majiteľ zmenky môže regresným nárokom vymáhať od vystaviteľa sumu zmenky, úroky, náklady protestu, oznamovacie náklady a províziu.
2. zmenku zmenečník akcetoval, ale odmietol ju zaplatiť

Trata - cudzia zmenky

Trasant  - vystaviteľ zmenky, zmenkový veriteľ, ten kto zmenku vydal

Trasát - zmenkový dlžník - ten, kto má zmenku zaplatiť

 

ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE – OBČIANSKY VS. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK

Zmluva o budúcej zmluve je právny inštitút upravený Občianskym aj Obchodným zákonníkom.

 

§ 50a Občianskeho zákonníka

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

 

§§ 289 až 292 Obchodného zákonníka

§ 289

(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

 § 290

(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

 § 291

Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

 § 292

(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.

(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy ( § 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

 

Kedy sa na zmluvu o budúcej zmluve aplikuje Občiansky a kedy Obchodný zákonník?

Občiansky aj Obchodný zákonník obsahuje samostatnú úpravu zmluvy o budúcej zmluve, t. j. obchodnoprávnu úpravu nie je možné vnímať ako doplnenie občianskoprávnej úpravy.

Určenie, ktorým režimom sa bude konkrétna zmluva o zmluve budúcej riadiť je dôležité predovšetkým z pohľadu dôsledkov pri porušení povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu.

Obchodnoprávna úprava sa aplikuje vždy, keď sa jedná o relatívny (právny vzťah medzi podnikateľmi alebo podnikateľom a subjektom verejného práva) alebo absolútny obchodný záväzkový vzťah (uvedený v ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Obchodnoprávna úprava sa v týchto vzťahoch uplatní aj v prípade, že medzi sebou uzatvárajú zmluvu, ktorá je upravená len Občianskym zákonníkom (napr. zmluva o prevode nehnuteľnosti alebo zmluva o pôžičke).

KEDY PÍSOMNÁ A KEDY ÚSTNA ZMLUVA?

Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán.

Zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov: z návrhu a z prijatia.

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Tá je však prelomená v prípadoch vyžadujúcich písomnú formu pre zmluvy:

a) o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia zmluva),

b) pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon, a to napr. buď prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr. zmluva o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva),

c) v prípade dohody účastníkov.

V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

V prípade nedodržania písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).

VECNÉ BREMENÁ

Vecné bremená sú právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Táto povinnosť vždy prechádza na nadobúdateľa (povinného) nehnuteľnosti (teda pôsobí vždy in rem). Na strane oprávneného pôsobia buď in rem, alebo in personam.

 

Vecné bremeno vzniká:

• zo zákona (napr. zákon o telekomunikáciách – vlastník je povinný strpieť nejaké zariadenie, vstup opravárov a pod.)
• rozhodnutím príslušného orgánu (súd alebo administratívny orgán – pri delení podielového spoluvlastníctva, príp. právo prechodu)
• zmluvou o zriadení (napr. doživotné užívacie právo) - musí byť písomná a podpis vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti musí byť úradne osvedčený
• závetom (jeden dostane dom, druhý doživotné užívacie právo)
• dohodou dedičov
• vydržaním.

Vecné bremeno zaniká:

• zo zákona (napr. v prípade zrušenia trafo stanice)
• na základe rozhodnutia orgánu
• písomnou zmluvou
• smrťou oprávnenej osoby
• zánikom nehnuteľnosti
• uplynutím času
• splynutím práva a povinnosti (oprávnený napr. kúpi danú nehnuteľnosť).

Príklady

Vymedzenie predmetu zmluvy pri zriadení vecného bremena doživotného užívania:

Povinný z vecného bremena je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej v KN na LV č. ............. ako byt č. .............., vo vchode č. ........, na ......... p. obytného domu súp. č. .............. nachádzajúceho sa na pozemku parc. CKN č. ............. – zastavané plochy a nádvoria o výmere ........... m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. ........... a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. CKN č. ........... pod obytným domom vo veľkosti ........../........ - ín. Nehnuteľnosť sa nachádza na ulici ............., v katastrálnom území.................., obec ….............., okres …............. .

Zmluvné strany sa dohodli, že povinný z vecného bremena zriaďuje v prospech oprávneného z vecného bremena vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu označeného v bode 1.1. článku I. tejto zmluvy, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod obytným domom vo veľkosti podielu ......../.......-ín. Oprávnený  z vecného bremena vecné bremeno  prijíma.

Vymedzenie predmetu zmluvy pri zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu / prejazdu:

Vecné bremeno spočívajúce v práve ............................... (uviesť formu vecného bremena, napr. v právo prechodu a prejazdu) sa v prospech oprávnenej strany zriaďuje na časť pozemku vo vlastníctve povinnej strany s parcelným č.......... o výmere .................m2, zastavané plochy a nádvoria1 , pričom dotknutá časť pozemku je vymedzená nasledovne:................................................... (napr. geometrickým plánom).

PREDAJ NEHNUTEĽNOSTÍ – DANE

Ak ste predali nehnuteľnosť (napr. dom, byt, pozemok) na základe uzatvorenej kúpnopredajnej zmluvy, takýto príjem je na daňové účely považovaný za príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.  

Skutočnosť, či tento príjem je zdaniteľným príjmom alebo je od dane oslobodený, závisí od posúdenia podmienok pre jeho oslobodenie podľa platných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Od dane je oslobodený príjem (§ 9 Zákona o dani z príjmov): 

• z predaja nehnuteľnosti (nezaradenej v obchodnom majetku), a to po uplynutí 5 rokov odo dňa  jej  nadobudnutia,
• z predaja nehnuteľnosti (nezaradenej v obchodnom majetku) nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (alebo poručiteľov),
• z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, a to po uplynutí 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku,   
• príjem z predaja nehnuteľnosti (bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane  súvisiacich pozemkov) nadobudnutej do vlastníctva najneskôr do 31.12.2010 a ak ste v nej zároveň mali trvalý pobyt najmenej 2 roky bezprostredne pred predajom,
• z predaja nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe v rámci reštitúcie.

Ak ste mali príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane a takýto príjem presiahne za zdaňovacie obdobie roku 2014 sumu 1 901,67 eura, t. j. polovicu základnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ste povinný podať daňové priznanie k dani  z príjmov FO typ B. Zároveň si pri tomto príjme môžete uplatniť výdavky.

Výdavkom je napr. (§ 8 ods. 5 Zákona od ani z príjmov):

• pri nehnuteľnosti nadobudnutej kúpou je výdavkom preukázateľne zaplatená kúpna cena,
• pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením je výdavkom cena nehnuteľnosti zistená v čase nadobudnutia (napr. cena na základe znaleckého posudku, cena uvedená v rozhodnutí o dedičstve),
• pri nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním je potrebné posúdiť skutočnosť, či by bol príjem z predaja u darcu v čase darovania, ak by nehnuteľnosť predal, oslobodený od dane alebo nie. V prípade, ak by bol príjem z predaja u darcu oslobodený od dane, potom je výdavkom cena nehnuteľnosti v čase darovania určená napr. znaleckým posudkom alebo na základe ohodnotenia v zmluve. V prípade, ak by príjem z predaja u darcu nebol oslobodený od dane, výdavkom u predávajúceho je obstarávacia cena zistená u darcu znaleckým posudkom.
• ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, výdavkom je zostatková cena,
• finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,
• výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.

Ak sú výdavky spojené s príjmu z prevodu nehnuteľností vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (t. j. nie je možné dosiahnuť daňovú stratu).

ZÁLOŽNÉ PRÁVO

Ako zabezpečiť pohľadávku? Ako zriadiť záložné právo k hnuteľnej veci? Ako zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti? Ako vykonať záložné právo?

Modelové situácie: 

-         Máte záujem požičať peniaze a zároveň obavu, či Vám požičané prostriedky budú vrátené? Riešením môže byť zriadenie záložného práva napr. k osobnému automobilu dlžníka. 

-         Máte záujem o čerpanie úveru a súčasťou zmluvnej dokumentácie je aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Základná právna úprava

Záložné právo je jednou z foriem vecných práv k cudzej veci.

Vecné práva k cudzej veci sú práva osôb iných od soby vlastníka. Jedná sa o čiastočné obmedzenie výkonu absolútneho vlastníckeho práva. Majú dočasný charakter.

Patria sem:

-          vecné bremená

-          záložné právo

-          zádržné právo

Vecné bremená:

Sú to právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Táto povinnosť vždy prechádza na nadobúdateľa (povinného) nehnuteľnosti (teda pôsobí vždy in rem). Na strane oprávneného pôsobia buď in rem, alebo in personam.

Vzniká:

-          zo zákona (napríklad zákon o telekomunikáciach – vlastník je povinný strpieť nejaké zariadenie, vstup opravárov a pod.)

-          rozhodnutím príslušného orgánu (súd alebo administratívny orgán – pri delení podielového spoluvlastníctva právo prechodu)

-          zmluvou o zriadení (doživotné užívacie právo)

-          závetom (jeden dostane dom, druhý doživotné užívacie právo

-          dohodou dedičov

-          vydržaním

Zaniká :

-          zo zákona (napr. v prípade zrušenia trafo stanice)

-          na základe rozhodnutia orgánu

-          písomnou zmluvou

-          smrťou oprávnenej osoby

-          zánikom nehnuteľnosti

-          uplynutím času

-          splynutím práva a povinnosti (oprávnený napr. kúpi danú nehnuteľnosť).

Záložné právo:

Slúži na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva. Oprávňuje veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak nie je pohľadávka riadne a včas uspokojená

Zriaďuje sa:

-         písomnou zmluvou (pri hnuteľných veciach nemusí byť)

-         schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva

-         rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu (daňové záložné právo)

-         zákonom (napr. zák. č. 182/1993 Zb., zákon o cenných papieroch)

Zmluva o zriadení záložného práva – náležitosti:

-          určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje

-          záloh

Záložným právom možno zabezpečiť pohľadávku : 

-          peňažnú

-          nepeňažnú (ktorej hodnota je určitá a kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná)

-          existujúcu

-          ktorá vznikne v budúcnosti

-          ktorej vznik závisí od splnenia podmienky

Pri prechode alebo prevode pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky.

Zálohom môže byť:

-         vec

-         právo

-         iná majetková hodnota

-         byt

-         nebytový priestor

-         súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt

-         podnik alebo časť podniku

-         hromadná vec

Záložné právo sa vzťahuje:

-         na záloh

-         súčasti zálohu

-         plody a úžitky

-         príslušenstvo,

ak zmluva alebo zákon neurčuje inak.

Záložne právo možno zriadiť na:

-         vec

-         byt

-         nebytový priestor (ak sú vo vlastníctve záložcu)

-         na právo

-         inú majetkovú hodnotu, k patria záložcovi

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (hnuteľné veci) alebo v katastri nehnuteľností, príp. tiež v osobitých registroch (podľa zákona o ochranných známkach, zákona o patentoch a pod.).

           

Prechod a prevod zálohu:

-         záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi, ak zmluva neurčuje inak

-         na nadobúdateľa zálohu prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva

-         nadobúdateľ je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa naň práva a povinnosti záložcu.

Zmena v osobe záložcu:

-         povinnosť zaregistrovať zmenu v registri (povinnosť má záložca aj nadobúdateľ zálohu).

Výkon záložného práva

Ak nie je pohľadávka riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to spôsobmi:

-         určeným v zmluve

-         predajom zálohu na dražbe

-         predajom zálohu podľa osobitných zákonom (exekúcia).

Toto právo patrí záložnému veriteľovi aj v prípade, ak je pohľadávka premlčaná.

Povinnosti záložného veriteľa:

-         začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi a uviesť v ňom spôsob, akým sa bude domáhať uspokojenia

-         zaregistrovať výkon záložného práva v registri.

Predať záloh možno až po uplnynutí 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva, resp. zaregistrovania výkonu záložného práva v registri.

Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ za záložcu.

Zánik záložného práva:

Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz z registra, a to ku dňu žiadosti na výmaz

podáva záložný veriteľ alebo záložca.

Záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Zádržné právo:

Zádržné právo slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, a to splatnej pohľadávky.

Predmetom môže byť len hnuteľná vec, ktorá je v moci veriteľa v súlade s právom a ktorú je inak povinný vydať.

Vzniká jednostranným prejavom vôle veriteľa peňažnej pohľadávky, spočívajúcim vo faktickom zadržaní hnuteľnej veci, ktorú je inak povinný vydať.

Jeho obsahom je právo veriteľa zadržať vec a zadržiavať ju až do uspokojenie zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutia zábezpeky.

Zádržné právo zaniká uspokojením pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky (zábezpeka spočíva najmä v zriadení záložného práva alebo ručiteľského záväzku).

Zádržné právo v Občianskom zákonníku

§ 151s

(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

§ 151t

Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.

§ 151u

Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.

§ 151v

Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.