ZÁLOŽNÉ PRÁVO

Ako zabezpečiť pohľadávku? Ako zriadiť záložné právo k hnuteľnej veci? Ako zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti? Ako vykonať záložné právo?

Modelové situácie: 

-         Máte záujem požičať peniaze a zároveň obavu, či Vám požičané prostriedky budú vrátené? Riešením môže byť zriadenie záložného práva napr. k osobnému automobilu dlžníka. 

-         Máte záujem o čerpanie úveru a súčasťou zmluvnej dokumentácie je aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Základná právna úprava

Záložné právo je jednou z foriem vecných práv k cudzej veci.

Vecné práva k cudzej veci sú práva osôb iných od soby vlastníka. Jedná sa o čiastočné obmedzenie výkonu absolútneho vlastníckeho práva. Majú dočasný charakter.

Patria sem:

-          vecné bremená

-          záložné právo

-          zádržné právo

Vecné bremená:

Sú to právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Táto povinnosť vždy prechádza na nadobúdateľa (povinného) nehnuteľnosti (teda pôsobí vždy in rem). Na strane oprávneného pôsobia buď in rem, alebo in personam.

Vzniká:

-          zo zákona (napríklad zákon o telekomunikáciach – vlastník je povinný strpieť nejaké zariadenie, vstup opravárov a pod.)

-          rozhodnutím príslušného orgánu (súd alebo administratívny orgán – pri delení podielového spoluvlastníctva právo prechodu)

-          zmluvou o zriadení (doživotné užívacie právo)

-          závetom (jeden dostane dom, druhý doživotné užívacie právo

-          dohodou dedičov

-          vydržaním

Zaniká :

-          zo zákona (napr. v prípade zrušenia trafo stanice)

-          na základe rozhodnutia orgánu

-          písomnou zmluvou

-          smrťou oprávnenej osoby

-          zánikom nehnuteľnosti

-          uplynutím času

-          splynutím práva a povinnosti (oprávnený napr. kúpi danú nehnuteľnosť).

Záložné právo:

Slúži na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva. Oprávňuje veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak nie je pohľadávka riadne a včas uspokojená

Zriaďuje sa:

-         písomnou zmluvou (pri hnuteľných veciach nemusí byť)

-         schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva

-         rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu (daňové záložné právo)

-         zákonom (napr. zák. č. 182/1993 Zb., zákon o cenných papieroch)

Zmluva o zriadení záložného práva – náležitosti:

-          určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje

-          záloh

Záložným právom možno zabezpečiť pohľadávku : 

-          peňažnú

-          nepeňažnú (ktorej hodnota je určitá a kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná)

-          existujúcu

-          ktorá vznikne v budúcnosti

-          ktorej vznik závisí od splnenia podmienky

Pri prechode alebo prevode pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky.

Zálohom môže byť:

-         vec

-         právo

-         iná majetková hodnota

-         byt

-         nebytový priestor

-         súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt

-         podnik alebo časť podniku

-         hromadná vec

Záložné právo sa vzťahuje:

-         na záloh

-         súčasti zálohu

-         plody a úžitky

-         príslušenstvo,

ak zmluva alebo zákon neurčuje inak.

Záložne právo možno zriadiť na:

-         vec

-         byt

-         nebytový priestor (ak sú vo vlastníctve záložcu)

-         na právo

-         inú majetkovú hodnotu, k patria záložcovi

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (hnuteľné veci) alebo v katastri nehnuteľností, príp. tiež v osobitých registroch (podľa zákona o ochranných známkach, zákona o patentoch a pod.).

           

Prechod a prevod zálohu:

-         záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi, ak zmluva neurčuje inak

-         na nadobúdateľa zálohu prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva

-         nadobúdateľ je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa naň práva a povinnosti záložcu.

Zmena v osobe záložcu:

-         povinnosť zaregistrovať zmenu v registri (povinnosť má záložca aj nadobúdateľ zálohu).

Výkon záložného práva

Ak nie je pohľadávka riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to spôsobmi:

-         určeným v zmluve

-         predajom zálohu na dražbe

-         predajom zálohu podľa osobitných zákonom (exekúcia).

Toto právo patrí záložnému veriteľovi aj v prípade, ak je pohľadávka premlčaná.

Povinnosti záložného veriteľa:

-         začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi a uviesť v ňom spôsob, akým sa bude domáhať uspokojenia

-         zaregistrovať výkon záložného práva v registri.

Predať záloh možno až po uplnynutí 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva, resp. zaregistrovania výkonu záložného práva v registri.

Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ za záložcu.

Zánik záložného práva:

Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz z registra, a to ku dňu žiadosti na výmaz

podáva záložný veriteľ alebo záložca.

Záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Zádržné právo:

Zádržné právo slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, a to splatnej pohľadávky.

Predmetom môže byť len hnuteľná vec, ktorá je v moci veriteľa v súlade s právom a ktorú je inak povinný vydať.

Vzniká jednostranným prejavom vôle veriteľa peňažnej pohľadávky, spočívajúcim vo faktickom zadržaní hnuteľnej veci, ktorú je inak povinný vydať.

Jeho obsahom je právo veriteľa zadržať vec a zadržiavať ju až do uspokojenie zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutia zábezpeky.

Zádržné právo zaniká uspokojením pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky (zábezpeka spočíva najmä v zriadení záložného práva alebo ručiteľského záväzku).

Zádržné právo v Občianskom zákonníku

§ 151s

(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

§ 151t

Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.

§ 151u

Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.

§ 151v

Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.